Motyka párty a finálne zakotvenie

Pozemok sme zohnali vo Vrútkach. Na prenájom samozrejme.

O tom aká to bola patália sme napísali v minulom blogu ZHÁŇANIE POZEMKU.

Stálo to za to a pozemok je úplne parádny, medzi rodinnými domami, v tichej ulici, s krásnym výhľadom, s príjazdovou cestou. Na prvý pohľad dokonalý, na druhý pohľad trošku zarastený, so zničeným plotom, ale nič hrozné.

Začíname kosiť

Po dohode s majiteľmi pozemku ( Ste super! Zachránili ste nás, ďakujeme! ) sme začali pozemok kosiť, odkopávať všetky černice ktoré sa tam rozrástli, náletovú zeleň.

Požičali sme si starší vyžínač z Papradna, ktorý nám síce rozlial benzín do kufra, zato sa strašne ťažko štartoval(niekedy vôbec) a väčšiu zeleň nedokázal kosiť. 😀 O pár dní na to nám našťastie požičali lepší vyžínač a krovinorez kamaráti Majka s Matúšom(ďakujeme ) -s tým to išlo o niečo lepšie.

Skúšali sme aj kosu s Bogyho kolegom Janom. Tam, kde neboli maliny, mu to šlo parádne. Bol rovnako rýchly ako vyžínač 😀 . Tiež mu patrí nesmierna vďaka. Ja som chodila s motykou a odkopávala všetko, čo nedokázali pokosiť. A teda tých malín a kadečoho bolo neúrekom. A keby len malín…

Prvé otázky susedov

Susedia z ulice sa zastavovali, pýtali sa, či ideme stavať, či sme pozemok kúpili …

Tak sme ich postupne pripravovali na to, že domček tam jedného dňa privezieme. 😀 Keď sa dátum prevozu blížil, ukázali sme aj fotku, aby vedeli, čo majú čakať.

Zistili sme, že na pozemku sa nachádza pohrebisko tují, kríkov, ihličnanov. Proste neskutočné množstvo odrezkov, kopy a hŕby konárov prerastené zeleňou. Očividne bolo celej ulici jednoduchšie nahádzať odrezky a pokosenú trávu na nevyužívaný pozemok, ako to odviezť do zberného dvora.

Nekonečné cesty na zberný dvor

Jeden víkend sme to skúšali zvládnuť odpratať sami. Požičali sme si príves a čo sme vládali nakladali kopcom naň. V zbernom dvore následne triedili na trávu a konáre. Problém bol akurát ten, že zberný dvor je v sobotu otvorený iba do tretej. Nech sme makali ako sme makali, viac ako dvakrát sa nám to nepodarilo otočiť.

Na druhú sobotu sme si už zavolali na pomoc Ďuriho s Aďkou (ďakujemeeee) . Keď sme boli štyri kusy, bola to radosť. Išlo to omnoho rýchlejšie. Odpratali sme to najhoršie. Stále tam ostala kopa trávy s konármi, ale menšími. Tie nám už až tak nevadili.

Dokopy sme vyviezli tonu konárov a trávy(vieme to presne, lebo v zbernom dvore to vždy odvážili.) Pozemok hneď vyzeral k svetu.

Stačilo už len upraviť obrubník, aby sa dalo prejsť autom a mohli sme sa nasťahovať.

Prevoz v Martina do Vrútok

Začali sme zháňať auto, ktoré by nám previezlo domček z Martina do Vrútok.

Najskôr sme mali dohodnutý traktor. Smola, že sa pokazil tesne predtým, ako sme ho potrebovali. ☹ Zvažovali sme aj požičať to isté auto čo minule, ale ísť preň do Považskej nám prišlo zbytočné.

A tak z čista jasna, sa Bogy pýtal chlapov čo nám pomáhali odkopať obrubník. Oni ho poslali za niekym, ten ho poslal za ďalším a tramtararáá vyšiel z toho chlap s nákladným autom.

Dohodli sa, že sa príde na domček pozrieť v nedeľu ráno. Nečakali sme, že už ho hneď aj prevezieme, ale pre istotu sme zafixovali všetko, čo by sa v ňom mohlo hýbať a začali skladať komín dole. O chvíľu sa už zjavilo veľké auto, dvaja chlapi a už náš domček začali zapínať za auto. 😀

V pribehu pár minút sme mali domček vo Vrútkach. Po rovine šiel úplne v pohode 70, v zákrute bolo dobre, že ho ťahali pomalšie. K pozemku išli úzke cesty, s elektrikou ponad, ale všetko sme prešli akurát v limite. Keby máme domček o pol metra vyšší, už by sme potrhali drôty. 😀

Zabudli sme na dôležitú vec, že chlap s nákladným autom nemá šancu vytočiť sa na pozemku. Takže ho dokázal iba zacúvať.

Ako aj s domčekom cúval, všetci susedia postupne povychádzali. Keď odpojili auto, už bola plná ulica. :D. Chceli sme budúcich susedov zavolať dnu, ale kým nebol domček podložený, mohol sa prevrátiť, tak sme to nechceli riskovať.

Otočky domčeka na pozemku

Domček nám zostal v čudnej polohe na kraji pozemku a my sme potrebovali aj tak nakoniec zohnať traktor, alebo terénne auto s navijakom.

Bogy si zmyslel, že ho otočíme a dáme na miesto aj našou dodávkou. No 😀 za pomoci troch kamarátov sme domček síce otočili o 90 stupňov, ale stačilo, že jemne spŕchlo a dodávka zapadla :D.

Domček otočený o 90 stupňov pomocou dodávky, Filipa, Paťa a Roba. Ďalej to už nešlo, dodávka zapadla a domček ostal nakrivo. 😀

Našťastie Filip zavolal Lukáša, ktorý ma terénny pickup.

Telefonát bol asi takýto:

“Počuj prídi aj s autom do Vrútok. Potrebujem otočiť dom. Nie nerobím si srandu, nedrogujem, naozaj prídi. :D“

A prišiel. S navijakom to šlo ako po masle. Domček sme dostali na fázu č. 1. Preskleniami na juh, ale nie s veľkým súkromím. Ďalej to už navijakom nešlo.

Po dvoch týždňoch posledná otočka na pozemku

V tejto polohe sme mali domček asi dva týždne. Bol síce viac viditeľný z ulice, mal dobrú orientáciu , ale necítili sme sa v ňom príjemne. Stále sme špekulovali, či predsa len ešte raz nezoženieme traktor a otočíme ešte o 90 stupňov. Jedno sobotné ráno sme s malou dušičkou zavolali Filipovi, ktorého priateľkin dedko má traktor. Povedal, že sa spýta a už aj prichádzali na pozemok 😀

Tentokrát sa zapojil o predok traktora a podarilo sa ho vymanévrovať úplne presne.

O tejto polohe domčeka  môžeme s čistým svedomím prehlásiť, že je úplne najlepšia. Terasa a okná na východ sú dokonalé. Presne na rannú kávu.

K uprataniu pozemku sme potrebovali 10rúk a k presunu domčeka do správnej polohy 16 rúk. Použili spolu 4 dopravné prostriedky, ale vyšlo to. Všetkým zúčastneným brutálne ďakujeme! ! !

Určite pozri aj novšie blogy, ako bývame teraz. 🙂

Ak sa vám naše články páčia alebo sme vám pomohli, budeme veľmi radi ak nám dáte like a budete nás sledovať na našom youtube  facebooku a instagrame.

© Publikovanie častí alebo celých článkov  zo zdrojov tinyhouseslovakia.sk,  je bez predchádzajúceho písomného súhlasu autorov  zakázané. Ak máte o ďalšie šírenie nášho textu záujem, môžete nás kontaktovať na tinyhouseslovakia@gmail.com