Skladanie stien, alebo aj lego s vŕtačkou. :D
Drevo narezané, okná kúpené, príves pripravený. Zostávalo nám už len žačať skladať drevenú konštrukciu. Podľa videí na youtube sme odsledovali, že najjednoduchšie je rozložiť si stenu na zemi, zuhlovať ju, zoskrutkovať a až keď sú všetky steny nachystané, vyložiť ich na príves a spojiť dokopy.
Presne tak sme teda postupovali. Každé drevo bolo pekne označené kam patrí a Barbora ukladala jednotlivé kúsky na zemi podľa nákresu ako lego. Potom sme ich zoskrutkovali a preniesli nabok. Zrazu to rezanie začalo dávať zmysel. Už sa dalo odhadnúť, v ktorom paneli budú dvere, kde okná, proste tá kopa dreva čo sme priviezli začínala dostávať svoj tvar. Bol to prvý týždeň stavby a jediný, keď sme si vzali obaja aj pár dní dovolenky. Rozbehli sme sa zľahka, dvoma najjednoduchšími stenami bez šikminy, prednou a zadnou. Začali sme v utorok, v piatok sme už mali nachystané všetky panely a nervózne sme čakali čo sa stane, keď ich povykladáme na príves.
Na túto, asi polhodinovú činnosť, sme jediný krát potrebovali viac ako troch ľudí naraz. Niekto musel dvíhať a pridŕžať, niekto kontrolovať uhly a ten najdôležitejší skrutkovať. Barčin tato pozháňal družinu susedov a známych a už sme aj vykladali panely hore. Barča ukazovala ktorý kam patrí a všetci chlapi ju poslúchali na slovo. 😀
Na naše prekvapenie pasovali všetky steny ku sebe dokonale hneď na prvý šup. Rovno sme ich stužili roštom na spanie a na piatok bolo hotovo. Niečo neskutočné.
Náš tiny house nabral tvar. Zrazu si už všetci vedeli predstaviť, ako bude vyzerať a čo to teda vlastne robíme. My sme konečne otestovali rozmery na vlastnej koži a usúdili, že priestory sme navrhli akurát a budú nám stačiť.
Mali sme veľkú radosť a pociťovali sme úľavu, že nám to sedí a merali sme dobre. Predsa len sa hráme na stavbárov drevodomu prvý krát v živote :D. No proste boli sme na seba primerane pyšní a najviac nás bavili tie zvedavé pohľady okoloidúcich. Nikto netušil, čo to vlastne staviame. Videli príves, na ktorom za pár hodín stála drevostavba. Šoféri v autách sa tak otáčali do dvora, že niektorí aj zabudli odbočiť, .. 😀
Už len pre tieto prvé momenty radosti sme boli neopísateľne šťastní, že sme sa do tohto projektíku pustili.