Nočná mora zvaná preglejky

Pre preglejky do interiéru sme sa rozhodli z viacerých dôvodov. Nebudeme klamať, asi najväčší bol ten, že sa nám proste brezové preglejky neskutočne páčia. Sadrokartón by nám mohol pri preprave popraskať a drevený obklad ako taký sme zvnútra nechceli.

To sme ešte ale netušili, aká makačka bude realizácia. Úprimne, po tejto skúsenosti vzdávame hold všetkým sadrokartonistom.

Len sme začali a už nevládzeme

Začali sme stropom a tou najľahšou časťou nad spaním. Namerali sme prvý kus, odrezali čo bolo treba a skúsili ju vyložiť. Keď zrazu ups, v manipulovaní nám zavadzala vlna v stenách. Ako sme hýbali preglejkou, vytrhávali sme kúsky vlny. Vlnu sme teda z časti pod strechou museli dočasne zosunúť.

Prvú preglejku sme pridŕžali hlavami a rukami no a popri tom sa snažili ju nejak prichytiť. Aj sa nám to podarilo, ale po prvej sme boli takí unavení, že sme si nedokázali predstaviť ako zmákneme zvyšok.

Druhú odrezal tato, podal nám ju a skúsili sme to znova držať hlavou vo výške, rukou posunúť na miestou, druhou skrutkovať. Áno skrutky sme chceli v jednej rovine… 😀 preglejka bola ťažká, nesedela úplne tak, ako sme chceli. Brutal.

Našťastie sme boli traja, tato nám hranolom pridŕžal preglejku zdola tiež. S vysilením všetkých síl sme polku strechy nad spaním zvládli. Ale ako spraviť druhú časť z rebríka a v sklone?

 

Bol to ťažký boj. Cítili sme sa ako majstri sveta v gymnastike, trpezlivosti a silových cvičeniach. Naozaj, pokial to človek nezažije, tak si to asi ani nevie predstaviť. 😀 Stále sme sa snažili skrutkovať v jednej rovine a medzeri medzi preglejkami nechať rovnaké, nie vždy to ale vyšlo ako sme mienili :D.

Strechu sme ale za jeden víkend spravili a z predstavy ako budeme robiť steny sa nám skrúcal žalúdok.

 

Stále niečo nesedí

Nevedeli sme sa rozhodnúť ako preglejky nadeliť, aby to vyzeralo dobre a keď sme sa už aj rozhodli a odrezali, vždy sme zistili, že sa nájde miesto kde to úplne nesedí. 😀

Spravili sme veľkú chybu v tom, že sme začali preglejkami popri gauči, pretože sme ešte nemali moc prax a nevyšlo to úplne ako sme chceli. Napríklad preglejky za budúcou sprchou sú dokonalé, robili sme ich na záver keď už sme vedeli ako na to, len škoda, že ich nikto nikdy neuvidí. 😀

Na spodnej časti domčeka sme si už dvaja vpohode vystačili. Väčšinou Tibor držal a ja  som skrutkovala.

 

Preglejky vyzerajú krásne. Vlnu už vôbec necítiť, všade vonia iba drevo. Ešte nás čaká veľa roboty, ale už teraz vyzerá, že sa môžeme pomaly sťahovať. 🙂