Zháňanie obkladu, okná a pád z rebríka

Po nekonečnom rozhodovaní o tom, čo na fasádu domčeka, sme konečne našli riešenie. Teda to, že chceme drevený obklad sme vedeli, ale nájsť taký, ktorý by bol aj pekný, aj trvácny a aj lacný bolo veľmi namáhavé. 😀 Prešli sme hádam všetky internetové stránky, obvolali nejakú tú firmu. Chceli sme nemožné. Červený smrek, čo najtenší kvôli váhe a celkovej šírke domčeka a ešte aj pod 10 eur na meter štvorcový. Akože samozrejme, pôvodne sme chceli sibírsky smrekovec, ale keď sme zistili koľko stojí, úplne v pohode sme sa skamarátili aj s tým našim slovenským ?. Že prečo červený a nie obyčajný? V čechách ho volajú aj modřín, pretože časom krásne vyšedne až zmodrie a oproti obyčajnému smreku je trvácnejší. Keď už sme mysleli, že naše požiadavky s našim rozpočtom sú nesplniteľné, objavilo sa riešenie. Našli sme ich. Kde inde, ako na Orave, je firma ktorá má najtenší tatranský profil z červeného smreku (hr.17mm) a ešte aj cenou pod 10 eur a s rozvozom po celom Slovensku zdarma 😀 No nekúp to. Toto je ich stránka: http://tatranskyprofil-podlaha.sk Obklad sme hneď objednali a medzičasom nahadzovali nosné latky pod fasádu a okná. Pridávame foto, ako to všetko počas víkendu prebiehalo. ? Ja som okná centrovala a pridržiavala, tato ich zvnútra chytal skrutkami. To, ktoré je nad budúcou kuchynskou linkou sme dávali hádam na trikrát. Ostatné ale zapasovali parádne. Jedna rada do života, keď ste moc unavení a už sa začína stmievať, nelezte na rebrík! My sme ešte silou mocou chceli nahodiť horné maličké okno. Ja na rebríku, tato zvnútra. Mala som to okienko pridŕžať. Ako som liezla na rebrík, už som tušila, že je zle. Aj sa mi zdalo, že som si ho zle oprela… A už som aj padala s rebríkom dozadu. V tom šoku, aby som nespadla na chrbát som sa rýchlo pustila a dopadla na zem vedľa rebríka. Od bolesti mi vyhŕkli slzy do očí. Moju únavu a nepozornosť si našťastie odniesol len jemne vyvrtnutý členok. Keď som sa spamätala, počula som tata zvnútra kričať, či som v pohode. No, bola som, ale najbližší týždeň som aj fajne krívala. 😀 Počas ďalšieho týždňa nám už volali z Oravy, že obklad môžu priviezť ráno okolo piatej. Čo by človek pre drevo nespravil. 🙂 A tak sme počas týždňa išli spať ku babke, aby sme ho ráno prevzali. Len čo, keď oni už o štvrtej volajú že za 15 minút už sú tam. 😀 No brutal. Rozospatí, so zlepenými očami a ja v pyžamových gatiach sme ukladali našu budúcu fasádu pod tatovu strechu. Sami Oravci nechápali, keď videli, na čo obklad použijeme. 😀 Neskôr sme usúdili, že rozvoz robia ešte za tmy, aby si nikto nevšimol kvalitu obkladu :D… Ale nemôžeme im až tak krivdiť. Akože áno, mal sem tam aj nejakú tú kôru a časti, ktoré sa použiť nedali. Ale za tú cenu sme im to na kompletku prepáčili. 🙂 Každopádne, niekoľko hromád jemne do červena sfarbených dosák je zložených pod strechou. Bola to veru dobrá ranná rozcvička, ale tá ťažšia časť, čo s nimi ďalej, tá nás ešte len čaká. Ak sa vám naše články páčia alebo sme vám pomohli, budeme veľmi radi ak nám dáte like a budete nás sledovať na našom youtube  facebooku a instagrame. © Publikovanie častí alebo celých článkov  zo zdrojov tinyhouseslovakia.sk,  je bez predchádzajúceho písomného súhlasu autorov  zakázané. Ak máte o ďalšie šírenie nášho textu záujem, môžete nás kontaktovať na tinyhouseslovakia@gmail.com