Jedna strecha, jeden klampiar a jeden sneh

Strechu sme už predtým pokryli samolepiacimi asfaltovými pásmi, takže pohodička, do domčeka už dávno nepršalo. Otázkou bolo, či to tak ostane, alebo na to ešte niečo dáme.

Vybrali sme falcovaný plech

Zhodli sme sa, že poctivá falcovaná krytina bude aj vyzerať dobre, aj plniť účel. Ostávalo nám len rozhodnúť sa, kde plech objednáme a vlastne ako zabezpečíme realizáciu. Doteraz sme všetko zvládli sami a chceli sme, aby to tak bolo aj pri streche, avšak kvôli sklonu strechy sme si nemohli dovoliť vybrať jednoduchší click systém (ktorý by sme zvládli), ale taký typ, čo sa ručne falcuje.

Po dlhom googlení a zisťovaní sme vybrali systém od lindab. Predfalcovaný, takže sa jednotlivé pásy len ukladajú, prichytávajú príponkami a falcovacími kliešťami zafalcujú.

Vybrali sme ju preto, že aj v najhoršom prípade, keby sme nezohnali klampiara, stačilo by nám požičať si falcovacie kliešte a možno by sme to zvládli. Nevyzeralo to až tak hrozne… 😀 (áno takí naivní sme boli 😀 )

Prevé negatívne skúsenosti v obchode s materiálom

Doteraz sme mali všade len pozitívne skúsenosti s objednávaním materiálu. Pri objednávaní plechu sme boli naopak veľmi sklamaní. Pravdepodobne nikto nečakal, že to dievča v sukni a chalan v košeli majú o plechoch z Lindabu naštudované toľko, čo klampiari.

V predajni sa ku nám správali veľmi zvláštne, keď sme plech objednávali my a nie nejaký strechár od fachu.

Keď sme potrebovali štítové lemovanie naohýbať inak, ako je bežné, lebo samozrejme, na našom domčeku je všetko inak, len krútili hlavami. To, že nám dve úplne zabudli spraviť ani nehovoríme.

Názov firmy spomínať nechceme, len vieme, že nabudúce si dobre rozmyslíme odkiaľ objednáme. Lindab je výborný, len vyberieme iného distribútora.

Po objednaní sme už len čakali a čakali a čakali (medzitým bolo roboty dosť na fasáde…  )

Konečne máme plech

Keď bol konečne plech nachystaný, priviezli sme ho do Považskej.

Skoro sme zabudli spomenúť, že jednotlivé pásy plechu sa len tak tak vošli do našej dodávky, aj to so sklopenými sedačkami, takže ja, Barbora, som sa viezla na plechu vzadu s pootvoreným kufrom.

Vonku mrzlo, na mňa fúkalo, bála som sa aby som neohla plechy a aby som aj s celým nákladom nevypadla. 😀 No radosť. 😀

Medzi tým tato zohnal klampiara priamo z dediny, Stanislava Šterdasa.

To bolo veľmi dobre, priam nás to zachránilo, lebo naživo to vyzeralo omnoho komplikovanejšie, ako na videách. Teda hlavne ohýbanie pri odkvape,  rezanie posledného kusu plechu a najviac falcovanie hrebeňa.

Sneh mohol ešte jeden deň počkať 😀

Nehovoriac o tom, že práve v ten víkend, keď sme sa išli do strechy pustiť napadol sneh.

To znamenalo, že najskôr sme museli sneh zo strechy pozhŕňať a pokúsiť sa roztopiť vrstvu ľadu čo pod ním vznikla.

Jediný spôsob ktorý fungoval bol plynový horák+ metla :D. Keď už bola strecha bez ľadu a suchá, začali sa ukladať prvé pásy plechu, prichytávať, falcovať, ohýbať…

Najväčšia veda ale bola zafalcovanie hrebeňa.

To bol brutal a Stano Šterdas má náš neskutočný obdiv.  Na záver ešte prišli štítové lišty a bolo hotovo. S plechovou strechou je to pecka. A my mega ďakujeme za pomoc!

 

 

Strecha vyzerá geniálne. Keď vyšlo slnko a nahodili sme drevené lišty okolo okien, bola to radosť pozerať naň. 🙂