Ako sme drevo na fasádu dávali

Poviete si: ,,obklad s perodrážkou? To bude tak jeden-dva víkendy roboty.“ Ale kdeže 😀 Aj keď to vyzeralo tak jednoducho, neprekonali sme limit 5 radov za deň. Je dosť možné, že to je tým, že sme sa rozhodli pre pokosový spoj na rohoch. Nie sme totiž fanúšikmi rohových líšt. A Tak nám celá práca trvala hádam raz tak dlho, pretože každá hrana musela byť odrezaná pokosovou pílou pod 45 stupňovým uhlom. Tú nám našťastie požičal sused. 🙂

Spodné rady išli kadejako. Hlavne s prvým radom sme sa natrápili, pretože ten musel byť úplne presne, aby nám potom všetko nad ním vyšlo a sedelo. Ja (Barbora) som merala a rezala, chlapi napasovávali a skrutkovali. Síce som si narysovala nárezový plán podľa modelu, bolo mi to ale prd platné, keďže skutočné steny sa nám predsa len trošku líšia. Človek si aj musel zvyknúť, ako tá píla vlastne reže… Potom som už bola profíčka. 😀

rezala som rezala, všimnite si, na ruke mám cetrofixkou namerané čísla 😀

 

prvá doska 🙂

dosky sme ukladali vždy dookola, aby nám to pekne vyšlo

Začali sme v sobotu, pokračovali kúsok v nedeľu, v pondelok som ukecala na robotu sestru. Chúďa musela si vziať voľno, aby mi pomohla. Ale čo, dvom sestrám to šlo parádne. Stačilo ukázať, ako so skrutkovačkou a už fičala ako divá. 😀 Tiež sme spravili 5 radov a to sme sa už celkom dostali do švungu. 😀 Šlo nám to fakt dobre a robili sme až do tmy. Tá vôňa dreva bola parádna.


V utorok som robila sama. Už som dostala takú prax v rezaní, že to šlo skoro samo. 😀 tam 45 stupňov , tam do roviny, no ako nič. 😀 Tiež som stihla 5 radov. 😀


Ďalší víkend sme už potrebovali požičať od susedov lešenie, aby sme nemuseli dočahovať z rebríka. Dostali sme sa skoro po vrch a zistili, že nám asi 5m2 chýba. Beda prebeda. Najväčší problém bol hádam ten, že firme z Oravy, od ktorých sme objednávali, sa nedalo dovolať. A nikde inde taký tenký obklad z červeného smreku nevyrábajú. Na tretí deň sa mi to predsa len podarilo doobjednať. Našťastie. 😀 Samozrejme, že si pamätali môjho tata, ako im nadával za kôru na niektorých kusoch obkladu ešte v prvej várke, keď ho priviezli. (Ktovie, asi  preto nedvíhali) :D. Sľúbila som im, že tatko im už nepovie ani krivé slovo. 😀 A vlastne, keď ho doviezli, vyzeralo, že si dali záležať, aby tam kôra nebola. 😀


Je pravda, že sme prvý krát objednali obklad úplne presne. Nerátala som s tým, že nejaké časti sa nebudú dať použiť… Ale čo, nakoniec prišiel zvyšok a všetko dobre dopadlo. V hornej časti domčeka sme už mali takú prax, že Bogy len poznamenal:“ Aká škoda, že sa nemôže obklad robiť zvrchu nadol. Takto budeme mať tie prvé dosky, na ktorých sme sa učili, vždy na očiach. :D“ Teda aby sme neklamali, tie najhornejšie dosky sa dávali veľmi ťažko, zle sa dočhovalo aj z lešenia. Dokonca ich bolo treba šikmo zrezávať, ale dajak sme to zvládli.
Je neskutočné, ako domček chytil vzhľad, keď už dostal aj obklad… Odvtedy sa vzhľad zvonku až tak nehýbe. Toto bol asi najväčší krok :D.
Čo myslíte môže byť?

 

zrezávanie šikminy

Ozaj, ak čítate náš blog, prosím dajte mu like na facebooku 🙂 ( nech vieme ako sme na tom :D)

https://www.facebook.com/tinyhouseslovakia/

2 komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *